Zbohom a ďakujeme za ryby – Douglas Adams (2005)

V románe Zbohom a ďakujeme za ryby sa Arthur Dent vracia na planétu, ktorá by podľa všetkej logiky nemala existovať. Adams tu opäť majstrovsky vykresľuje patologické, abnormálne prejavy duševného života galaxie, kde sa láska stráca kvôli jednej „vysoko nepravdepodobnej náhode“ s vyhranou tombolou a strateným telefónnym číslom. Arthur, poháňaný túžbou nájsť dievča svojich snov a svoju vlastnú minulosť, musí ovládnuť umenie lietať (čo v Adamsovom svete znamená len „padnúť a netrafiť zem“) a preniknúť do tajov astronomického softvéru.

Tento diel prináša aj definitívnu bodku za existenciou depresívneho robota Marvina. V prudkom kontraste s jeho nekonečným utrpením prichádza moment bizarného uspokojenia – prečítanie posledného Božieho posolstva. Jeho sarkastické znenie je presne tým balzamom na Marvinovu unavenú elektronickú dušu, po ktorom môže konečne a navždy prestať fungovať.