Lode odchádzajú na úsvite – Jevgenij Nosov

Tri ruské novely v knihe Lode odchádzajú na úsvite od Jevgenija Nosova prinášajú pohľad na život na vidieku a osudy ľudí spätých s jeho prostredím. Šumí lúčna travina, Lode odchádzajú, brehy zostávajú a Chopin, sonáta číslo dve zachytávajú každodennosť, vzťahy a životné situácie obyčajných ľudí.

Šumí lúčna travina je novela, ktorá je zasadená do prostredia letnej žatvy na brehoch rieky Desny. Nosov veľmi pôsobivo zachytáva život vidieckeho obyvateľstva, každodennú prácu, prírodu a vzťah človeka k rodnému kraju. Do pokojného obrazu senokosu však vstupujú aj osobné drámy a citové vzťahy, najmä príbeh Anfisy a predsedu Čepurina.

Lode odchádzajú, brehy zostávajú je príbeh, ktorý sa sústreďuje na život človeka spätého s vidiekom a jeho rodným krajom. Motív odchádzajúcich lodí a zostávajúcich brehov symbolizuje plynutie života, odchody a návraty, ale aj trvalé puto človeka k miestu, z ktorého pochádza. Dielo patrí k Nosovovým prózam, v ktorých sa príroda a každodenný život stávajú priestorom na premýšľanie o ľudských osudoch.

Dej v príbehu Chopin, sonáta číslo dve sa odohráva v pokojnom povojnovom období, no minulosť vojny je stále prítomná v spomienkach postáv. Hlavnou postavou je vedúci mládežníckeho orchestra, ktorého volajú strýko Saša. Pri návšteve odhalenia pamätníka padlým vojakom sa mladí hudobníci postupne konfrontujú s tragédiou generácie, ktorá bojovala vo vojne. Chopinova druhá sonáta a jej smútočný pochod sa stávajú symbolom spomienky a úcty k padlým.