Nevarím, nevaríš, nevaríme! – Július Satinský

Narodiť sa do rodiny, kde ťa hneď považujú za malého aristokrata a všetci sa ti poddávajú, nie je žiadna jednoduchá záležitosť. Najznámejšie na tom boli druhé raňajky, ktoré sa u nás doma volali rakúsko-uhorské raňajky – villásreggeli. Otec prichádzal až na túto kráľovskú porciu jedla, a práve vtedy sa podával aj guláš. Na stole sa rozkladali restované ľadvinky, omeleta z mozočku, ovarové koleno s chrenom – všetko sa parilo, voňalo to až do ulice, až človeka napadlo, že toto sa už ani nedá opísať. A to ešte ani nebola desiata! Tieto dobroty boli len druhé raňajky! Stará mama zvykla hovoriť: „Najťažšie je začať, potom už to ide!“ Hoci nevaríme, nezabúdame sa navzájom poradiť, ako prežiť bez straty nervov dlhé nedeľné predpoludnie.