Panská lumpačka – Z. Móricz

Dielo Zsigmonda Móricza, jedného z najvýznamnejších maďarských autorov 20. storočia, je mimoriadne rozmanité a hlboké. Jeho odvaha a schopnosť pravdivo zobraziť realitu presiahli hranice Maďarska. Bol prvým, kto otvorene poukázal na ťažké a trpké životné podmienky roľníkov, najmä tých z Dolnej zeme. Vo svojich dielach podal pravdivý obraz dedinského života a osamelých usadlostí na pustatine, plných biedy a nespravodlivosti, pričom nešetril ani kritiku mocnej džentry.

Uhorská džentry – veľkostatkári, notári, právnici a ďalší predstavitelia vyšších vrstiev – žila v povýšeneckom a ľahostajnom postoji k pracujúcemu ľudu. Jej život sa točil okolo pôžitkárstva, zábav a manipulácie, pričom chýbala pracovitosť a zmysel pre zodpovednosť. Tento životný štýl nevyhnutne smeroval k úpadku, čo Móricz zachytil vo svojom cykle štyroch románov (Až do rána bieleho, Panská lumpačka, Horúce polia, Príbuzenstvo). Hoci majú tieto romány menší rozsah, ich obsah je nesmierne silný a štýlovo precízny, čo z nich robí majstrovské diela. Dva z nich sa dokonca stali predlohou pre filmy v Maďarsku.

Román Panská lumpačka prináša príbeh statkára Zoltána Szakhmáryho, ktorý sa líši od ostatných členov džentry tým, že premýšľa a cíti zodpovednosť za spoločnosť. Snaží sa zmeniť pomery okolo seba, no jeho snaha naráža na nepochopenie. Zoltán sa pokúša vytvoriť si ideálny vzťah s jednoduchým dievčaťom Rózikou, ktorú vzdeláva a formuje podľa svojich predstáv. Napriek jeho úsiliu ho Rózika nakoniec zradí a vráti sa k pokryteckému životu vyššej vrstvy. Zoltán, zahnaný do úzkych vlastnou ženou a spoločnosťou, stráca všetku nádej. Tragicky zakončuje svoj život – podpáli kaštieľ a spácha samovraždu.

Napriek vážnym témam však román nie je pochmúrny. Autor do neho vložil množstvo anekdot, povier a príbehov, ktoré by samy o sebe mohli tvoriť národopisnú zbierku. Tieto prvky nie sú samoúčelné, ale zvýrazňujú kontrast medzi svetlými a temnými stránkami života. Postavy, scény a udalosti v románe pôsobia autenticky a vytvárajú bohatý, živý celok, ktorý v čitateľovi doznieva ešte dlho po jeho dočítaní.