Šťastný človek – Zsigmond Móricz

Príbeh „Šťastný človek“ zachytáva život skutočnej postavy menom György Joó. V románe sa ako v zrkadle odráža stará maďarská dedina z obdobia pred prvou svetovou vojnou – dedina s istou idylou a čarom, no zároveň ostro sociálne videná a vyhranená. Celým textom románu sa nesie clivý a nostalgický podtón – smútok starého, zrobeného človeka, ktorý síce našiel osobné šťastie, no uvedomuje si svoju zbytočnosť a márnosť v rámci vtedajšieho maďarského spoločenského poriadku. V závere románu Zsigmond Móricz  vyčíta hrdinovi, že sa nestal „hrdinom“ v pravom zmysle slova – sociálnym človekom, ktorý by si svoje šťastie a dôstojný život vydobyl vlastným zápasom.