Staviteľ chrámu – Alfonz Lukačin

Staviteľ chrámu od Alfonza Lukačina je román, ktorý rozpráva príbeh posledného staviteľa Dómu svätej Alžbety v Košiciach, majstra Stephanusa Lapicidu (kamenára Štefana), pôsobiaceho v meste v rokoch 1464–1490. Jeho postava je opradená viacerými legendami a povesťami, ktoré sa viažu na stavbu chrámu a jeho život.

Jedna z legiend hovorí o kameni zabudovanom do klenby, ktorého odstránenie by spôsobilo zrútenie celej stavby. Iná príhoda sa viaže na jeho manželku, ktorá mala slabosť pre víno, a majster ju údajne stvárnil ako chrlič vody. Spomína sa aj legenda o nedokončenej južnej (Matejovej) veži, ktorá mala zostať neúplná po majstrovej smrti.

Dej románu sa odohráva v novembri 1470, keď Košice patrili medzi významné mestá stredovekej Európy. Príbeh má tri prepojené roviny: konflikt majstra Štefana s mestskými radnými, mocenské boje bohatých mešťanov a vnútorný zápas hlavného hrdinu, ktorý sa pohybuje medzi vierou a vlastnou povahou.

Celé dielo zobrazuje Štefanov život ako dramatický konflikt medzi tvorivými a ničivými silami, medzi pravdou a lžou, ako aj medzi dočasnosťou a večnosťou, tak ako ich vnímalo 15. storočie.